Prvá obecná lyžovačka priniesla zaujímavé zážitky!    

 

 

   Piatok 13-teho nie vždy musí znamenať pohromu. Tak tomu bolo i trinásty marcový deň roku 2015. Na kysucké hory sa z Tomášova vydala 30-členná partia, čím sa stala historicky prvou skupinou, ktorá sa zúčastnila pilotnej obecnej lyžovačky. Všetkých mal čakať víkend plný snežných radostí. Po záverečnom zbilancovaní akcie, ale možno povedať, že sa členovia zájazdu dočkali toho oveľa viac.

         Prvé dotyky so snehom si naša partia užila už v prvý večer po príchode na penzión. Po večeri nám majitelia spustili vlek, a osvetlili kopec, ktorý v ten večer patril iba nám. Po druhej večeri sme si ešte spoločne posedeli v reštaurácii a ani sme nezaregistrovali, že sú dve hodiny ráno a bolo by dobré si oddýchnuť pred náročným lyžiarskym dňom na Veľkej Rači. I napriek tomu sa ešte našlo niekoľko dobrodruhov, ktorí si išli do podzemia zahrať stolný tenis.

         Sobotňajšie ráno svojim počasím príliš nelákalo do prírody, ale keďže sme už na lyžiarskom, tak to treba využiť i v hmle. Samotné lyžovanie ale bolo dobré. Sneh už nebol síce taký pevný, ale vzhľadom k dátumu, treba dať známku chválitebný. Po návrate na chatu – mimochodom návraty boli špeciálnou skúškou zručnosti nášho skvelého šoféra, ktorý sa musel trafiť do uličky o rozmere práve jedného autobusu – takže po návrate na chatu sa po večeri pomaly rozbiehalo druhé a súčasne naše posledné spoločenské posedenie. Teraz treba povedať, že toto posedenie môžeme nazvať ako legendárne. Deti už poslušne spali na izbách a dospelí v príkladnej účasti – nechýbal nik – rozihrávali tak typický humor na tak pokročilé hodiny. A nálada naberala na obrátkach. Napokon z toho bol niekoľkohodinový maratón neustáleho smiechu až burácajúceho úprimného rehotu. Nakoľko sme si sľúbili, že čo sa v našej kuchyni navarí, to tam aj ostane, nemôžeme teraz prezradiť, aké boli hlavné témy a prečo sa účastníci tak zabávali. A tak iba veľmi v náznakoch spomenieme, že sme takmer našli nevestu pre jedného starého mládenca, že sme sa dokonca zhodli na novej hymne združenia – našťastie iba dočasnej – ale hlavne sme našli spoločnú reč. Pretože v priebehu noci sa nenásilne absolvovala i prvá lekcia maďarčiny, aby sme si v závere dokonca i zaspievali. Na prekvapenie ale po rusky! Prvý hlas ťahal Zolo H., druhý Ľubka S.. Dlho sa nevedeli zladiť, až všetko vyriešil pád Zola H. z detskej stoličky a bolo po speve. Partia sa o tretej nadránom rozhodla zaľahnúť, nakoľko i v nedeľu ju čakalo náročné lyžovanie. Cestou do postelí ale niekoho napadlo, že je vhodné skontrolovať Šaňa F., ako spí. A tak sa 15 ľudí zrazu objavilo na izbe č. 209 nad jeho telom a chvíľku sa prizeralo, ako pokojne relaxuje. Až niekto nevydržal – čo sa očakávalo – a zaručal, „vstávaj!“... Z reakcie Šaňa F. bolo okamžite evidentné, že jemu sa táto vizita nie úplne páčila. Penzión sa definitívne ponoril do ticha.  Zdanlivého... Na izbe 207 sa naďalej vyvíjala spoločenská aktivita a keď si už nevystačili obyvatelia sami, začali vystreľovať pozývacie smsky do okolitých mobilov. Ale to už väčšina unavene spala.

         Nové ráno prinieslo nádherný deň. Slnko pripravilo scénu na prekrásne lyžiarske eldorádo. Užili sme si to veľkolepo. Prebrázdili sme všetky kopce, Dedovku, Margušku, Lalíky až sme to ukončili na bobovej dráhe. Nuž a s úderom druhej hodiny sme Veľkú Raču definitívne opustili. Šofér sa poslednýkrát mohol ukázať svojim trikom a po obede sme vyrazili všetci zdraví a spokojní smer – Tomášov! Pri vstupe do obce sa zborovo zaspievala legendárna „Už sme prišli z výletu...“ Zolo H. s Ľubkou S. sa už tiež zladili, keďže tentoraz sa išlo na to jednohlasne. Prvá obecná lyžovačka sa skončila. Tešíme sa o rok. Ale dovtedy určite spoločne vymyslíme nové veci, aby sme nemuseli tak dlho čakať na tak dobrú zábavu. Takže milí účastníci zájazdu! Ak ste ešte všetko „nevykecali“, držte naše spoločné tajomstvá pod pokrývkou... A tešme sa na leto, kde nás čakajú nové možnosti. Veď ako sa spieva v našej „skorohymne“, prichádzajú „teplé letné dni“... 

 

OZ "Pre náš Tomášov" ďakuje i Gabovi Dömötorovi za finančný príspevok na autobus do Oščadnice

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť